Je pre Slovensko lepší letný alebo zimný čas? Europoslanci i odborníci sa zhodli na zrušení striedania

BRATISLAVA / Čaká Slovensko tento víkend jedno z posledných striedaní času? Poslanci Európskeho parlamentu Anna Zaborska, Nagy József, Vladimír Maňka a zástupcovia odbornej verejnosti budú diskutovať o striedaní času a o tom, ktorý čas je pre Slovensko ten lepší.

Zrušenie striedania času je z pohľadu politických zástupcov aj odborníkov dobrým krokom. Ukázalo to aj Regionálne diskusné fórum, ktoré zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v piatok v Bratislave.

Pri súčasnej úprave sa v Európskej únii dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla, a aby sa v danom období využilo čo najlepšie. Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a ako súčasť posúdenia súčasnej úpravy zorganizovala Európska komisia v lete 2018 verejnú konzultáciu, v rámci ktorej dostala 4,6 milióna odpovedí z 28 členských štátov. Až 84 percent respondentov sa vyjadrilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Ako upozornila europoslankyňa Anna Záborská, počet ľudí zapojených do tejto konzultácie v rámci EÚ viac ako štvornásobne prekonal počet jedného milióna podpisov, ktorý je potrebný na iniciovanie zmeny legislatívy v Únii. Podľa Záborskej však bola zároveň potrebná aj dopadová štúdia, ktorá v tomto prípade absentovala.

Europoslanec József Nagy (EPP) v diskusii o letnom a zimnom čase zdôraznil potrebu zohľadnenia geografických rozdielov v Európe pri konečnom rozhodnutí. "Najväčšou prioritou je zdravie a určenie konkrétneho času v jednotlivých krajinách by malo byť otázkou konzultácií,“ povedal počas diskusie europoslanec Vladimír Maňka.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Podľa Kristiána Baráta, vedúceho kvantitatívnych analýz a systémov ZSE ale momentálne cenu energie určujú predovšetkým ceny vstupných komodít a vďaka vývoju inteligentných a úsporných systémov otázka úspory nákladov na energie aktuálne ustupuje do úzadia.

Hlavnou témou diskusie však bola otázka vplyvu zmien času na zdravie občanov. Vplyv striedania času na psychiku potvrdili aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová a PhDr. Tatiana Lesayova, odborníčka na pracovnú psychológiu. To platí aj z pohľadu zamestnávateľov. "Pre firmy je omnoho dôležitejšie to, aby zamestnanci boli v psychickej pohode," povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ten zároveň spolu s prezidentom Zväzu autobusovej dopravy a generálny riaditeľ Slovak Lines Petrom Sádovským zdôraznil potrebu koordinácie času, ktorý si jednotlivé krajiny zvolia a to najmä z pohľadu susedných krajín.

V polovici septembra 2018 navrhla Európska komisia ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času. Aby sa zaručil bezproblémový prechod na nový systém, členské štáty sú podľa návrhu Komisie povinné do apríla 2019 oznámiť, či plánujú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas.

Posledná povinná zmena na letný čas by prebehla v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času v nedeľu 27. októbra 2019. Potom by už sezónna zmena času viac nebola možná. Tento harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.

V aktuálnom stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k návrhu európskej smernice sa uvádza, že by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Slovenská republika však podľa stanoviska bude presadzovať vzájomnú koordináciu a zosúladenie sa aspoň medzi susednými členskými štátmi a tiež posunutie účinnosti smernice z dôvodu navrhovanej príliš ambicióznej transpozičnej lehoty. Po ukončení pripomienkovania stanoviska ministerstvo bude rokovať so sociálnymi partnermi a predloží výsledný návrh riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky.